Theres no other day

Názov tohto videa „There’s no other day“ reprezentuje skúsenosť, že keď stojíš nad spotom, máš na ňom niečo v pláne a počasie, stav púdru a vlastnej koncentrácie aspoň trocha dovoľujú to vyskúšať, nesmieš do toho neísť. Lebo „nabudúce“ už kvôli zmenám podmienok už proste nemusí nastať. Názov tiež reprezentuje inakosť života v prírode od života v republike spejúcej k samozničeniu (skvelý citát môjho kamoša, ktorý je v inom z videí).

Natáčali sme sa v princípe po tri februárové víkendy, asi 5 dní a to v štajerských strediskách Planneralm a Riesneralm. Snehu pribúdalo deň od dňa neskutočným tempom. Dostupnejšie cliffy zapadli snehom ako v Kanade, vzdialenejšie spoty sa stali pešo nedostupnými, kvôli púdru po pás a následnému lavínovému nebezpečiu medzi stupňom 4 a 5. Bol to môj druhý turnus v živote, keď sme naozaj museli na tri dni zapnúť beepre. Zaklincoval to brutálny odmäk (čistý stupeň 5) posledný víkend, keď prestalo byť možné ustáť dopady po zaborení sa po pás do oťaženého snehu a zvažovali sme, kedy sa na nás zosunie obsah mudly nad hlavou. V tieto dni sa k nám pridal Andy Cibulka a na víkend prišiel aj Mišo Nehéz, Terezka Rúfusová, Buši, Paľo Chmelár, ktorému týmto ďakujem za zábery a Jakub Križo, ktorému všetci ďakujeme za supiš fotky (vravel som ti, že v tom snehu budeš plakať od zúfalstva, heh).

Šejpli sme si spolu skok na prírodnej terénnej vlne. Ako to už chodí, pri svojej dokonalosti a napriek únavnej lopatovačke, nebol bez chýb. Na dopade bol spomínaný ťažký sneh do pol stehien, pričom pre druhý deň sme si tam vyvŕtali lopatkami akúsi drť.
Nábeh do rádiusu bol pomerne centrifúga, hlavne ak prechod nasvietilo slnko. Každý tam skúšal svoje, ku koncu sme už totálne nevládali, Frontline sa pozicionoval na divácke tribúny, ale - „There’s no other day.“ Vytrápil som ešte niečo, vrátane switch do výživného mačacieho poletu a som veľmi rád, že som to nevzdal.

„Readýýý? Ready! ...uff, fuff, ok... Raz! Dva! Tri! Idééém!!!“

Raz dávno pri príležitosti robenia interview som mal tú možnosť baviť sa s človekom menom Devun Walsh, ktorého po čase opäť považujem za najväčšieho drtiča, aký kedy bol a asi aj bude. Pýtal som sa ho, či také veci, aké má vo videách, jazdí bežne aj s kámošmi. Zarazilo ma, keď povedal, že „áno, zhruba také, jasné“. Nedokázal som to pochopiť. Teraz tomu rozumiem o dosť lepšie. Keď máš mega horu, teritórium plné spotov, tony snehu, snežný skúter na obhospodárenie celej oblasti, 10 kámošov, ktorí ťa vyhrabú z lavíny po drope do južného svahu, žiješ to... A pri dobrom počasí to, čo robíte, vybehne týpek nafilmovať, lebo je to zaujímavé. Tak by to malo byť. Nie naopak. A preto Devun, lebo on je alfa-primát na najvelebenejšom horstve menom Whistler.

Tak uvidíme, čo bude v marci. Bye!