Sú veci, ktoré v Českej republike zažijete len na Audi Snowjame.

Dva dni voľna z práce, zbohom Praha! Spomínam aké to bolo (skvelé), keď som ešte študovala a neriešila dni voľna, zástup v práci a podobné záležitosti. Proste sme sa zbalili a vyrazili na hory. V tom období som po prvýkrát zažila aj Audi Snowjam, v tej dobe ešte pod názvom Quiksilver.

Neviem či to tak vnímam len ja, no zvyšok Čiech nemá s Prahou vôbec nič spoločné. Úplne iný svet. Cestou na Špindl sa o zábavu v aute postaralo nerozlučné duo Marek s Alešom. Uznávam, ich slovenčina sa každým rokom lepší a o zážitky s nimi nie je núdza. Po príchode nasledovali také tie bežné veci - zistiť harmonogram, zvítať sa s maestrom (Matej tréner Matýs) a zvyškom skvelých ľudí, ktorých naozaj vidím raz za rok. Samozrejme štvrtok prebehol veľmi slušne. Večera na český kulinársky (nie môj) štýl, sprcha a spánok pred víkendom.

Jazdci trénovali od začiatku týždňa, hotel Horal praskal vo švíkoch a tešila som sa na piatkové kvalifikačné jazdy, kde sa predstavili jazdci z Argentíny, Fínska, Kanady, Ameriky, Ruska, Japonska a tak ďalej. Samozrejme nechýbalo ani početné zastúpenie českých jazdcov. Zo Slovenska mal štartovať Samo Jaroš a Klaudia Medlová, no nakoniec to bol len Samo, ktorý Slovensko na závodoch zastupoval. Klaudia kvôli svojím predošlým zraneniam závod radšej vynechala. V piatok sa na štart postavilo 35 žien a 66 mužov. Každý mal dve jazdy, pričom najlepšie postupovali hneď do finále, zvyšok do semifinále. Čo sa týka trate, tak tá bola postavená do posledných detailov. Niekto sa obával nedostatku snehu, no táto situácia naozaj nenastala. Celkovo 8 judges hodnotilo 5 častí trate, ktorá mala viac ako 400 metrov. Globálne otepľovanie však spôsobilo zhoršovanie trate každým dňom, k čomu sa vyjadrilo aj pár jazdcov, no išlo skôr o rýchlosť a dopad.

Na svahu s foťákom samozrejme nechýbal Matúš „Renďo“ Rendek, ktorý so svojimi „Matrix style“ okuliarmi vyzeral na prvý pohľad veľmi prísne. Proste celý on. Prvý pohľad však u neho neznamená nič a o zábavu nebola núdza. Kto ho pozná, vie. Ako som napísala v piatkovej novinke, do sobotného semifinále + finále postúpilo dohromady 10 žien a 14 mužov. Tentoraz sme na Horali dali večeru v talianskom štýle, ale namiesto postele smerovali kroky na prvú after párty v legendárnom stane. Čo sme sa za tú noc niektorí naučili? Maestro Matýs zistil taje všetkých dnešných „lifestyle“ bloggeriek (a doteraz nechápe), taktiež, že Amundsen má novú uhorkovú vodku (a k poldeci nedostanete ozajstnú uhorku), že song „Na horách“ live od Vec-ka, dá stále všetkých do varu, že DJ Akvamen spravil najlepšiu žúrku a, že kráčať o 2am pešo na hotel bol najlepší nápad.

Sobotné vstávanie nebolo (vďaka nočnej prechádzke) také ťažké. Semifinálové jazdy začínali niečo po pol 10, pričom dohromady 24 jazdcov dalo 2 najlepšie jazdy a do finále postúpilo 6 žien a 10 mužov (alebo skôr chlapcov). Tie ročníky sú neuveriteľné, hlavne keď máte pocit, že rok 1990 bol nedávno a nestarnete, no čísla hovoria inak.. Najmladšia finálová jazdkyňa Zoi Synnott Sadowski (NZL) má 16 rokov, najmladší finálový jazdec Henkes Judd (USA) a podobne. O roky samozrejme nejde, obidvaja zajazdili úplne skvelo, rovnako aj zvyšok finalistov. Keby ste sa na to nemohli pozerať, dav ľudí a.k.a. divákov by vám to ozrejmil. Aj keď sme sa s „Renďom“ bavili či ich je menej alebo viac ako minulé ročníky, stále ich tam bolo až až. Výsledky sobotných jázd nájdete TU, pričom Zoi a Američanovi Chrisovi Corningovi ešte raz gratulujem za top jazdy a zaslúžené prvé miesta. 

Vyhlásenie prebehlo okolo 16:00, rýchla cesta na hotel s maxi rýchlou večerou a opäť dolu do strediska, kde o 19:00 začínal Sneakers Best Trick. Do toho sa tento rok prihlásilo cca 16 riderov. A aj keď Pjotr Tokarczyk (POL) rotoval ako klinec vo vŕtačke, ocenenie za best trick si odniesol Japonec Takeru Otsuka za štýlový BS Triple Cork 1440.

To, že lístky na sobotnú after boli vypredané už o 21:00 snáď stačí k tomu, že si viete domyslieť ako to tam vyzeralo. Ak nie tak ma to mrzí, pretože sobotnú after párty som zažila len cez Insta stories v nedeľu ráno.. A podľa tých to v stane bolo #vovare #teplé #prepotené #prepité, no proste hashtag zábava ako má byť. Za všetko však môže M.Matýs, ktorého týmto pozdravujem a taktiež aj M.Rendeka, ktorý sa v piatok predspal a v sobotu kalil určite aj za mňa.

Jubilejný 10.ročník Audi Snowjam-u bol presne taký, aký som dúfala, že bude. Oddych od mesta pri práci, ktorá ťa baví, s ľuďmi, ktorých vidíš len párkrát do roka a zážitkami, ktoré sú vždy nové a neopísateľné. Dúfam, že budúci rok sa toto „deja vu“ zopakuje a taktiež dúfam, že na Slovensko po ročnej pauze opäť prinesieme Sony Xperia Snowboard Fest. Lebo to ta(m)k má byť. Takže Muro ak toto čítaš...

Ak ste čítali až do konca, gratulujem! Oficiálne video postneme keď bude online.

Peace!