Slováci surfujú v zime na Fuerteventura

Sme suchozemci a za morom musíme cestovať veľa kilometrov, no ani táto skutočnosť, ktorá sa nezmení nebráni slovenským surferom vycestovať za surfingom a vlnami. Jedným z nich je aj náš slovenský surfer Peter Miškovič, ktorý strávil tohtoročnú zimu na kanárskom ostrove Fuerteventura. Takto sa mu tam darilo a surfovalo...

15. marec 2013, zima sa začína pomaly schyľovať ku koncu a vo vzduchu je cítiť príchuť jari. Rána sú síce ešte stále pomerne chladné, ktoré sa ale veľmi rýchlo vytratia hneď ako sa na more oprie obedné tropické slnko. Príchod jari mi taktiež pripomenulo Shakirine plznutie po ktorom mi balkónom preletovali chuchvalce bielej srsti, ktoré sa nakoniec po tropickej výchrici minulý tyždeň strategicky presunuli k susedom takže tento rok za mňa jarné upratovanie zabezpečilo počasie. 

Zima 2012/ 2013 sa na Fuerteventura až na pár chladnejších týždňov začiatkom nového roka naozaj vydarila. Od konca septembra až do začiatku januára sa na nás príroda usmievala v podobe nepretržitého groundswellu a množstva bezveterných dní, prípadne mierneho východného vánku, ktorý robí z North Shore detské ihrisko pre všetkých nedospievajúcich, dosku-milujúcich, popíjačov slanej vody. Jediný mínusový bodík tejto zimy bolo hluché obdobie od polky januára až do polky februára, kedy si ale na svoje prišli ničitelia vĺn s plachtami. 

Podrobne vykresliť obdobie šiestich mesiacov jazdenia do jedného čitatelného článku sa mi na prvý pohľad zdalo byť docela naročné, jednak preto, že si už nepamätám na všetky tie sessions, ktorých sme celá česko-slovenská posádka mohli mať na stovky, a jednak preto, že nie všetky tie legendárne dni a príhody sú zdokumentované na fotkách alebo videách, čo ich robí menej zaujímavé pre vás všetkých čitateľov bažiacich po dôkazových materiáloch. Ale tak neostáva mi nič iné, iba vydať zo seba to najlepšie a čo najpestrejšie vám nasludujúcimi slovami vykresliť to najzaujímavejšie prečo je zima na Fuerteventura to naj. 

Ak si dobre spomínam tak niekedy koncom septembra prišiel prvý zimný swell a opäť sa oprášila prašná cesta vedúca od Corraleja do Cotilla, alebo North Shore. Bolo to niekedy začiatkom októbra keď na ostrov udrel silný juho-východný vietor sprevádzaný západným swellom. Jedno z mála miest, ktoré vydržalo nápor tejto kombinácie bola zátoka pri Mejillones aka La Concavaalebo anglicky Lazies. Keďže Lazies vypľúvalo jeden čistý tube za druhým, zišlo sa tu pomerne slušné zastúpenie lokálnych chalanov. Hneď vedľa Lazies sa nachádza docela ostrý right-hander Suicides, a keďže som vtedy nevybehol na North Shore sám, ale s Wieberenom, a keďže ani on ani ja nie sme veľkými fanúšikmi crowds, zvolili sme Suicides ako to pravé miesto na opäť ďalšieho bobríka odvahy. A aby to nebolo len tak, tak som ešte stihol zavolať Mike-a nech príde spraviť nejaké fotky, lebo takýchto dvoch kaskadérov ako sme mi čo by išli v ten deň jazdiť Suicides len tak ľahko nenájde. A čuduj sa svetu, nakoniec sa k nám pridali ešte Kristián a Tom (ak si dobre pamätám). Pamätám si, že tá vlna vyzerala z brehu docela jazditeľne, no vo vode to už bolo úplne inak. Kristián s Tomom ostali trošku viac na inside a chytali tam asi 3-metrové masy vody, ktoré sa lámali presne okolo skaly ktorá pri nízkom stave vykúkala z vody. My s Wieberenom sme si to zamierili o trošku vyššie na úplný peak s tým, že kedže už je na brehu prichystaný ten kameraman tak nech má aspoň čo fotiť. Nakoniec sme tam čakali asi 45 minút na ten správny set, ktorý ale nikdy neprišiel až sme to nakoniec vzdali s tým, že Suicides je naozaj samovražda a odpádlovali sme si to na Lazies, kde som videl asi doteraz najlepší tube riding v podaní Ezekiela. Dúfam, že kým dopíšem tento článok tak mi Mike pošle jeho fotky z toho dňa, pretože tam bolo naozaj na čo sa pozerať. 

Niekedy koncom októbra mi volal Tom zo 7Islands surf school či u mňa mám ešte voľnú izbu, pretože hľadá ubytko pre svojho nového inštruktora. Hneď som sa s ním dohol a o týždeň nato už u mňa býval Llew Thomas – šampión Nového Zélandu a druhý z Big Wave contestu v Austrálii. Jeden ruksak vecí, dva guny a plagát samého seba v asi 6 metrovom tube kde na spodku vlny trčia z vody skaly. A keby sa ma niekto spýtal ako by som opísal Llewa – použil by som presne tieto slová. Ináč super chalan, ale keď dostal do ruky pivo, alebo joint tak sa zrazu otočil o 180 stupňov, vypol sa prúd a nastal skrat. Aj kvôli tomu vydržal u Toma v práci asi iba tri týždne. Každopádne Llew ripped! Raz som sedel doma a pozeral priamy prenos z Rip Curl pro Peniche, keď prišiel Llew kukol na obrazovku kde práve niekto vyliezal z jedného z tých legendárnych Supertubos barrelov a len tak letmo sa ma spýtal kde to je – tak som mu povedal že Portugalsko, Llew si prisadol a asi po 5 minútach mi povedal, že na hentom conteste by sa bol býval určite docela dobre umiestnil. Vtedy som sa na neho len tak prekvapene pozrel, ale po troch mesiacoch čo u mňa býval, a čo sme spolu chodievali jazdiť, docela verím, že by to bol býval vtedy možno aj vyhral. 

Ešte by som dodal, že Llew behom svojho krátkeho pobytu stihol zlomiť tri dosky behom tích 10 serióznejších sessions čo si tu na ostrove stihol dať, pred tým ako mu došli peniaze a musel odísť do Anglicka za frajerkou, kde teraz maká niekde na stavbe aby si zarobil na letenku späť domov na Zéland. 

Po Llew-ovi ma prišiel navštíviť jeho kamarát Harry z Anglicka. 20 ročný chalanisko a surfový inštruktor v Cornwalle, ktorý ma taktiež zasvätil do televízneho seriálu Breaking Bad, ktorý sme potom nepretržito pozerali každý večer. Harry u mňa pobudol 1.5 mesiaca, ale serióznejšie si pojazdil asi iba posledné dva týždne, pretože od polky januára až do polky februára Fuerteventura ukázala svoju pravú tvár a ostala verná svojmu menu. Ja som moc neľutoval, keďže na konci januára ma zangažoval miestny 5* hotel do ich fitnesska ako hlavného usmievača a podávača uterákov 60 ročným nemeckým turistom. 40 hodín do tyždňa vo fitku, plus tenis plus vlastní klienti na fitness zo mňa urobili mašinu na peniaze. Po 1.5 mesiaci usmievania som vyčerpane bohatší. Každopádne, zajtra mám posledný pracovný deň v hoteli a keďže predpoveď na budúci týždeň vyzerá tiež 5*-kovo beriem si sám dovolenku v podobe invalidnej práceneschopnosti a idem sa na pár dni vytratiť niekam na pláž rozbíjať dosku. 

Taktiež by bol hriech nespomenúť Greenovu historku z Cotilla. Celú zimu si Green mydlil ruky a pri každom večernom pivku nestihol nespomenúť ten deň keď príde poriadny južný vietor a obrý swell a vtedy keď všetci začnú utekať na rocky point tak on to vypáli na Portito. A tak sa aj niekedy koncom januára, začiatkom februára, stalo a prišiel obrý swell a poriadny južny hurikán a Green si ostal za slovom a aj s Pankáčom sa vybrali na Portito. Punki ostal na brehu robiť fotky zatiaľ čo Green vybalil plachtu a vypálil to smer oceán. Môže si hovoriť kto chce čo chce, ale v ten deň tam vo vode nebolo ani živej duše nieto ešte nejaký záchranný jetski, ktorý normálne v takéto dni ťahá bláznov ako je Green z vody von. Vlny mohli mať tak okolo 6 – 8 metrov a jazdiť Portito nie je žiadna sranda aj keď to je iba head high. Každopádne Green nevyplával. Niekde uprostred jeho odhodlania ho to tam spláchlo, stratil vercajk a skoro sa utopil. Nakoniec asi po pol hodine boja o vlastný život sa nejako dostal na breh a asi zároveň s tým ako sa plazil z vody von dorazil vrtulník, ktorý ho mal akože prísť zachrániť. Nakoniec ho ale z vody ťahať nemuseli a tak si Green, čo nemá ani zdravotné poistenie, ušetril zopár stoviek za záchrannú akciu.

Keď už sme pri tých zraneniach ja som mal túto zimu hneď dve. Prvykrát som skočil kuknúť do nemocnice potom čo som sa v noci vracal s Indirou (frajerka) večer domov z Banánu a dostal jeden z tých vydarenejších nápadov a tož zobrať Indiru na ruky. Lenže jej sa moc nechcelo a ja trošku pripitý som ju zle chytil a nejako mi prasklo zápästie – normálne som počul ako to ruplo. Takže na druhý deň som už sedel v čakárni na röntgen a rozmýšlal ako to budem vysvetlovať ujovi dokotorovi ako sa to stalo. Keby som nevymyslel nejakú alternatívnu príhodu tak by to prebiehalo asi nejako takto: 

Doktor: Ako sa ti to stalo synak?

Ja: Chcel som zobrať priateľku na ruky a vtedy mi niečo puklo v zápästí.

Doktor by sa na mňa zamyslene pozrel a mne by bolo hned jasné na čo asi tak myslí.

Ja: Nie, nie ona nie je taká tučná. Ona robí dokonca modelku.

Doktor: Aha, kde pracuješ ty synak?

Ja: Ja som osobný tréner.

Doktor: Hmm, tak to máme jeden fitness tréner, ktorý nedokáže zdvihnúť 50 kilovú babu na ruky….

Nakoniec to ale u doktora dopadlo dobre a zlomené to nebolo, ale dostať k tomu ešte aj vysvetlenie čo s tým naozaj je by bolo v tunajšom kraji na doktora až príliš. Takže som odišiel domov spokojný s tým, že poobede idem posurfovať. 

Druhá už ozajstná zlomenina prišla niekedy začiatkom januára pri mojej osamelej session na Genorose. Po asi dvoch hodinách jazdenia úplne sám na pumpin 2 – 3 metrovej Genorose som si to zamieril na breh. Chytil som poslednú vlnu a nechal sa doniesť do zátoky kde sa normálne vychádza z vody. V priezračnej vode už vidím pod sebou nie príliš hlboké dno a tak zoskočím z dosky a ostávam v po kolená hlbokej vode. Kľudne si zdvihnem dosku a začínam si vykračovať na breh. Zrazu vidím ako sa mi voda vytráca z pod nôh a ocítam sa v iba po členky hlbokej vode, v tom sa otočím a vidím ako sa na mňa valí asi 1.5 metrová vlna, ktorá sa ide zlomiť rovno na mne. Odhadzujem dosku na stranu a snažím sa nejako preskočiť cez vlnu lenže tá ma berie a hneď následne zomelie a jediné čo môžem je zakryť si rukami melón pred tým ako si ho otlčiem o nejaký ostrý šuter. Konečne ma to doperie, ja sa postavím a kontrolujem situáciu. Tá ale nevyzerá o nic lepšie, pretože sa na mňa valí druhá vlna a začína druhé kolo. Doska leží vedľa mňa na suchých kameňoch a mne len blyskne hlavou myšlienka no tá bude vyzerať. Padne na mňa druhá vlna a ja si zase len kryjem hlavu a cítim ako prdelou triem dno. Zase sa vynorím, kontrolujem situáciu, ktorá vyzerá ešte horšie ako tá pred tým. Tie dve vlny ma zatiahli ešte viac na stranu a asi 2 metre predo mnou z vody vytŕča asi 1.5 vysoká lávová skala ostrá ako žiletka a na mňa sa rúti tretia vlna. Jediné na čo myslím, je skákať do strany, aby som sa aspoň nejako vyhol tej skale, pretože keď ma to tam prdne o ňu tak s pánom bohom. Takže tretia práčka, ja sa vynorím a kukám okolo seba a kde stojím – na tej skale na samom vrchu. Doska nikde. Tak kuknem na leash či sa neodrthol a začnem priťahovať. Doska ostala zaseknutá z druhej strany pod tou skalou, tak s ňou nejako polomcujem a vyťahujem ju cez leash hore. Našťastie už ďalší set nejde a tak sa nejako zoštverám z tej skaly a odídem na breh. Doska sa nejakým zazračným spôsobom zachránila v docela dobrom stave. Naštiepený fin, asi centimetrová diera zo spodu a pár menších dingov na strane. Horšie na tom bola moja ruka, ktorá krvácala asi zo 6tich miest. Malíček mi pomaly napúchal až som ho mal ako kyslú uhorku a ako som si neskôr uvedomil bol zlomený. Našťastie to nebola až taká zlá zlomenina a tak som zaťal zuby a vydržal to aj bez sádry – na surfe som si prsty vždy oblepil duck tapom, lebo pri pádlovaní to inak bolelo jak sviňa. Stále mi ale nie je jasné ako som si ten malíček mohol zlomiť, pretože som vôbec necítil že by som do toho dostal úder. Jediné vysvetlenie čo mi pripadá ako tak prijateľné je, keď som si kryl hlavu tak som si to tam niekde pricvikol o dno s tým, že som si to v tom strese ani neuvedomil. 

Aby som nezabudol, niekedy v decembri došli pozrieť Punkiho do jeho surfcampu – surfhouse.cz (pre všetkých čo majú záujem o kvalitný surfový pobyt na ostrove zo všetkým čo k tomu patrí a hlavne s českým pohodovým inštruktorom, ktorý aj vie o čom rozpráva) kamaráti z Čiech. Docela fajn banda a tak sa surfovalo, žúrovalo, barbequovalo a vylihovalo na pláži. Najviac na to zase doplatil Green, ktorého tam každú sobotu a aj po iné dni v týždni, stále upili na čelovku na stole. Taktiež ide ďakovačka Punkiho babe Kačene, ktorá robí super fotky!

Dedo strávil zimu na Hierre a jazdí stále lepšie a lepšie. Sorry Dedo, ale v jednej vete som ťa ako hlavného zástancu Slovenského kraja spomenúť musel. Početné zastúpenie, ktoré tu mali slovenské baby v lete sa v priebehu zimy pomaly vytratilo a z celej tej bandy tu ostali už iba Kristína I a Kristína II ak sa nemýlim. Takže baby nebuďte labute a zase dojdite pozrieť a keď už nič iné tak aspoň na leto, lebo bez vás sa tu nemá o nás a o Deda kto starať.

Taktiež ako sa do mojich uší dostalo, tak sa chystá Slovenská surf výprava za bájnymi vodami Sri Lanky, takže dúfam, že uvidíme článok a foto dokumentáciu!!!

Ďakovačka za peknú a ešte stále nekončiacu zimu:

Všetkým čo ostali na brehu s kamerou kým my ostatní sme si jazdili: Mike z Nemecka, Punkáč a Kačena, Natalia Prada aka vudu child a Laura.

Akože sponzorom za ich mentálnu podporu – RRD Oceans Calling, Pereira surfboards, Witchkraft, Aquadelic mag, surfhouse.cz, corralejotennis.com, fuerteventurafitness.com, Banana bar, Karma bar, Buenaonda bar, Citrus bar a Secreto za dobrú zmrzlinu J

A taktiež všetkým účastníkom zimných radovánok na Fuerteventura, zato že s nimi bola sranda, za rady a pomoc, za to že sa vracajú a podporujú turizmus na ostrove a hlavne že to všetci prežili v zdravý a štastí.