Kiteboarding alebo boardriding po celý rok

Nedávno som tu niečo spomínal. Práca, alebo skôr robota na exotickom mieste, kľudne aj na pol roka. Pocit nezávislosti. Boardriding v skoro neobmedzených podmienkach. Sloboda, freestyle. Využitie niekoľkých silných prírodných živlov, ale nie boj s nimi, skôr spolupráca. Rýchlosť, triky, presnosť, hang time vo vzduchu. Buď si 3 metre pod zatvárajúcou sa vlnou a režeš si ju, alebo si 15 metrov nad ňou a letíš. Voda, ľad, sneh, vietor, gravitácia. Áno, stále hovorím o kiteboardingu.

Niekedy sa hovorí skôr „go fly“ ako „go ride“. (Môj inštruktor Vlado z Dominikánskej Republiky.)

A čo je vlastne toto za článok? Ide mi o inšpiráciu a mal by to byť taký menší úvod, alebo návod. Ak ťa to pred tým zaujalo, lebo si o kite už niečo počul, niekde si to už videl, vyskúšal, alebo aj nie, čítaj ďalej. A ak vieš o kiteboardingu už úplne všetko, tiež pokračuj, nikdy nevieš ;)... V lete, alebo v zime sa dá robiť všeličo a je na tebe, čo je ti po chuti. Mne zachutilo toto. Je to sranda šport a chcem sa o tom aj s tebou podeliť. S tými, čo to ešte neskúsili, s tými, čo o tom nepočuli a chcem nabažiť tých, čo sa už rozhodli, že to neskúsia. Vlastne je to na tebe, rob si čo chceš. (Imidž je na nič, nasleduj inštinkt, počúvaj smäd...)

PREČO O TOM PÍŠEM PRÁVE TERAZ?

Končí sa leto. Začína zima. Ale to nie je úplne pravda. Zima je v Európe celý rok a leto tiež. Teda, treba mať cash a môžeš jazdiť celý rok windsurf, surf, kite, niekde na Kanárskych ostrovoch, alebo v Egypte, alebo si prídeš na ľadovec a jazdíš si aj v lete na snowboarde. Lenže fakt je, že kto má na to čas a peniaze? Čo sa v našom podnebí miernom dá urobiť hneď, je zobrať skate pod pazuchu a aj keď prší alebo padá sneh a zrovna nemaš na lístok na vleky, tak si ideš zajazdiť do podchodu. Teda ešte je tu jedna varianta. Pozrieš sa, či fúka, vezmeš kite do ruksaku a ideš jazdiť. Ešte poriešiš výber dosky – v lete je to klasická kite doska na vodu, v zime samozrejme snowboard a na jeseň a na jar je to mountain board, skate, freebord, alebo korčule, dokonca aj bugina. Je to tak ...odhalenie... a pre tu o tom píšem, s kajtom môžeš jazdiť celý rok. U nás síce moc nefúka, ale máj a september sú na Slovensku najveternejšie mesiace. Vtedy sa dá jazdiť ešte stále na vode (jazero, priehrada). V zime vezmeš snowboard a ideš niekam za mesto, alebo za dedinu na pole. Nepotrebuješ vlek, skoky a raily sa stavajú na rovine, nemusia byť v rade za sebou a môžes si ich dávať aj odpredu aj odzadu. :-) Horšie je to s tým kite-skejtom, na to potrebuješ celkom veľkú betónovú plochu, okolo ktorej nie sú budovy, ktoré ti narúšaju prúdenie vetra. Ale zas postačí kľudne hrádza pri jazere, alebo rieke, na ktorej jazdievaš v lete (napr. Kalinkovo pri Dunaji).

AKO SA DÁ K TOMU DOSTAŤ?

V tejto dobe sa asi nenaučíš kajtovať sám. Je to celkom komlikované, ak máš prisť na všetko bez aspoň kamarátovej pomoci. Kurzy sa robia na Slovensku a aj v Česku a samozrejme aj všade pri mori, kde fúka vietora a kde je dosť miesta. Môžeš si vybrať, či pôjdeš do kite školy, ktorá má licenciu, alebo to odkukáš od kamoša. Sú ale aj nelicencované školy, ktoré nie sú také drahé (teda ako sa to vezme, lebo ten kite, predsa len niečo stojí).

Tento rok som bol zas na Rodose ako inštruktor a mali sme tam kolegov, čo vôbec pred tym nejazdili. Prišli tam holky len tak na dovolenku a nejak sa im to zapáčilo. Tak sa spýtali, či by sa to nejak nedalo zariadiť, že by sa to naučili. Niekto ich namotal, že keď tam ostanú, tak že ich to naučíme. Jedna z nich ostala. Asi po mesiaci dávala trišede (back roll) a síce nepracovala ako inštruktorka v škole, ale len v office, aj tak si tučne zarobila.

Keď spoznáš ľudí z kite školy, je tu ďaľšia výhoda: zľavy. Kúpiš si ten najmenej ojazdený kite, ktorý tam majú, za polovicu. Ďalší rok prídu nové modely a starých sa treba zbaviť. Hocikedy sa nájde niekde pod celým tým bordelom nejaky zabudnutý kite, ktorý je ešte v sáčku nerozbalený – brand new, wow! Tak, nekúp to! Ešte doska a pár vecí a máš všetko. Samozrejme si môžeš jazdiť koľko chceš, keď máš voľno a otestovať všetko, čo nájdeš v kite škole a pri kúpe si vybrať to najlepšie pre teba. Ak je zrovna dealer všetkých týchto značiek zrovna tvoj šéf a nepohádaš sa s ním o prachy, tak máš šancu sa dostať k týmto veciam za veľkoobchodné ceny a samozrejme po sezóne ešte nižšie. My sme mali šťastie na značky Quiksilver, Billabong, ION, North, Liquid Force, F2, JP, Roxy a ešte možno niečo. Občas sa cítiš ako sponzorovaný, keď ti donesie šéf tričko len tak, pretože mu ostalo. :)

Tak ale ako sa k tomu vlastne dostaneš? Je to vlastne na tebe. Je dobré mať známeho, ktorý ťa odporučí, alebo tam pôjde s tebou. Ináč si musíš nájsť na nete spoty, kde sa jazdí a jednoducho im napísať maily, najlepšie čo najskôr, niekedy v januári a na čo najviac miest. Niekedy chcú, aby si ovládal dva jazyky, chcu tvoj životopis (niečo sa dá vymyslieť) a niekedy, ak je to licencovaná registrovaná škola, tak chcú aj certifikát o tom, že aj ty si registrovaný inštruktor. Najlepšie je si nájsť školu, ktorá nie je registrovaná (napr. v IKO – International Kite Organization), tam robíš akoby na čierno, aj keď nie úplne, ale ide o to, že proste jazdíš a ak jazdiť ešte nevieš, tak sa to za to leto naučíš.

NIEČO Z „HISTÓRIE“:

Kiteboarding je na svete možno 15 rokov, možno viac, ale len za posledné tri roky zažil ozajstný progress. Ja jazdím teraz 4. rok a keď som sa to učil, môj inštruktor mi porozprával pár vecí z jeho začiatkov. Začal jazdiť už asi 10 rokov predtým než ja, ale keď začínal to ešte nebola jazda ani zďaleka. Volal sa Vlado. V Kanade, kde žil, sa s kamošmi raz rozhodli, prišli do obchodu a kúpili si kite. Neviem, mňa by asi nenapadlo len tak si kúpiť šarkana z nudy. Na začiatkoch bolo vraj najťažšie dať celý ten kite dokopy. Uviazať správnu linku na správny koniec šarkana a podobne. Nebolo vtedy veľa ľudí, ktorí by mu to vysvetlili, vlastne on nepoznal nikoho. Dokonca šarkany neboli ako teraz. Podobali sa skôr padákom, alebo paraglideom. Mali komory, ako terajšie kajty, s ktorými sa jazdí na súši, alebo aj na snehu. Terajšie kajty na vodu sú nafukovacie. Majú vo svojej prednej hrane (v leading edge) silikónový balónik, ako aj v ostatných rebrách, ktoré po nafúknutí držia tvar celého kajtu. Ale vráťme sa k Vladovi. Niekoľko rokov mu trvalo, kým sa naučil len ovládať kite zo stoja na brehu. Prvý rok určite ani nepomyslel na to, že by si šiel pojazdiť na vodu, len lietal so šarkanom na oblohe a trénoval. Dosku nemal a tak cvičil vo vode bez nej (body drag). Vraj mu pár rokov trvalo, kým si zaobstaral prvú dosku a ďaľších pár rokov mu trvalo, kým sa na ňu prvý raz postavil, no nevzdal to. Keď som ho spoznal, mal asi 30 rokov. Stále jazdil a aj učil kajtovať ostatných v Dominikánskej Republike. Vravel, že ho baví sa pozerať na ĺudí, ktorí zvládnu za pár dní to, čo sa on sám učil niekoľko rokov.

JEDEN FAKT:

Windusurferi a kiteri sa majú radi asi ako lyžiari a snowboardisti, možno ešte menej. Ten kto prešiel z windsurfingu na kiteboarding, sa stal akoby zradcom klasiky. Windsurferi nadávajú na kite, lebo to nikdy neskúsili a kiteri nadávajú na windsurferov, lebo im to chcú vrátiť a tiež, možno neskúsili nikdy winsurfing. Všetci si samozrejme robia na vode navzájom zle. Väčšine windsurférov po absolvovaní kurzu a kúpení si prvého kajtu zapadne plachta v garáži prachom. A čistým kiterom sa zas nechce na WS, lebo je to pre nich ťažké. Rešpekt všetkým výnimkam. Môj dôvod, prečo nejazdím už windsurf je, že nemám auto a keď chcem ísť jazdiť, nemôžem si dať surf pod pazuchu a plachtu do ruksaku. Myslím si, že kiteboarding je úplne iný šport ako WS a možno by nemal byť s ním zrovnávaný, ale keď už som začal? Pri kiteboardingu sa cítim slobodnejší. Stačí mi ruksak, v ktorom je šarkan, bar, linky a pumpa na nafúkanie, dosku mám pod pazuchou, na sebe mám plavky a okolo pásu záves. Keď sa dá šarkan a bar s linkami dokopy, môžem ísť jazdiť.

ZOPÁR POJMOV:

Celý poskladaný kite, si už len upneš na záves a na nohy si dáš dosku. Záves máš upevnený okolo pása, akoby nejakú pomôcku na chudnutie. Na závese máš hák, na ktorý sa upnú power lines (stredové šnúry), ktoré sú upevnené na leading edge (prednú hranu kajtu). Tie sú stale napnuté, aj keby sekery padali! K ním je uchytený bar (rahno), ktorý držíš a riadiš ním smer letu šarkana a tieto šnúry prechádzajú stredom baru. Bar má dĺžku asi 50 cm. K baru sú priviazané ďaľšie dve linky, tzv. steering lines (riadiace šnúry), na každom konci (spolu sú teda štyri šnúry), ktoré sú priviazané na koncové zadné body šarkana. S tými dvoma vlastne ovládaš všetko a nemusia byť napnuté. Keď potiahneš bar k sebe, až vtedy sa steering lines napnú, potiahnu konce kajtu, ten sa akoby zaklopí a vzniká v ňom väčší odpor vzduchu, čiže väčší ťah. Keď bar povolíš a ruky dáš od seba, tak aj odpor sa stratí a kite prestane ťahať. Ak potiahneš len jednou rukou, steering line (šnúra) na jednej strane potiahne jeden koniec šarkana, ktorý sa otočí do tej strany a letí týmto smerom. 

Keď sa postavíš chrbtom k smeru vetru, tak kite môže lietať vo štvrť guli, ktorá je pred tebou. Celý tento priestor sa volá wind window (veterné okno). Ak máš kite nad hlavou, alebo na kraji tejto štvrť gule, vtedy je v pokoji a stojí vo vzduchu. Toto pokojné miesto, kde kite nemá ťah sa volá soft zone (jemná zóna). Ak potiahneš jednou alebo druhou rukou, kite sa vyberie týmto smerom a hneď sa dostáva z okraja wind window (zo soft zone) rovno pred teba, kde naberá silu a ťah. Toto miesto, kde vietor pôsobí na najväčšiu plochu šarkana a tým ho dáva do pohybu sa volá power zone. Kite má tendenciu stále letieť, lebo ma prúdnicový tvar ako krídlo lietadla a prúd vzduchu ho nadnáša. Ak sa dostaneš s kajtom do power zone, stačí zas len potiahnuť rukou (opačnou ako pred tým) a kite sa vráti opäť na kraj wind window, do soft zone – to kvôli tej tendencii lietať.

Toto je celý princíp ovládania šarkana, tak ako ovládanie detského, ktorý môže mať len 2 linky, tak aj u power kajtu (kite používaný na ťah, na jazdenie). Proste len ťaháš jednou, alebo druhou rukou a vždy do tej strany ti poletí šarkan. Okolo baru máš väčšinou ešte všeliaké srandy. Depower – zariadenie na „vypustenie sily“ z kajtu. Po použití depoweru sa linky, ktoré máš upnuté na záves okolo pásu (power lines) skrátia o pár centimetrov (ale sú stále napnuté), čím pritiahnu leading edge viac k tebe, viac otvoria kite, ktorý už nemá taký odpor vzduchu a tým zoslabia ťah šarkana. Dá sa to použiť, keď počas jazdenia zosilnie vietor a kite ťa začne moc ťahať.

Pod barom, sa väčšinou nachádza nejaké bezpečnostné zariadenie, ktoré sa dá použiť v najhoršej situácii na odistenie celého kajtu od seba. Keďže kite máš upnutý skoro napevno o svoj pás je nutné mať niečo podobné, napríklad, keby ťa ťahal na skaly. Každá firma má väčinou vlastný patent na toto safety zariadenie.

V posledných troch rokoch sa začala používať ešte piata linka (5th line), ktorá ide stredom a je prichytená v predu na leading edge, v strede. Druhý koniec piatej linky je upevnený v podstate na teba. Je pripojený k tvojmu závesu, ale nie na tom mieste, ako power lines (stredové linky), ale napríklad niekde na tvojom chrbte, tak aby ti 5th line nezavadzala. Táto piata linka je celkom dôležitá aj vtedy, ked už máš vyšší skill. Keď sa naučíš jazdiť a robiť triky tak, že máš bar odháknutý od závesu, je to jediná vec, ktorá ťa spája s kajtom. Tento štýl je podobný wakeboardingu. Už totiž nemaš všetku silu kajtu zavesenú na páse, ale všetok ten ťah držíš vo svojích rukách. Len namiesto toho, aby ťa ťahal čln poháňaný motorom, ťahá ťa šarkan, poháňaný vetrom. Volá sa to aj že wake style, alebo unhooked riding (odháknutie). Vtedy keď ti povolia ruky a náhodou stratíš kite, ešte stále si ho môžeš pritiahnuť pomocou 5th line. Keby si tú piatu linku nemal, alebo už nijak nemáš kite bezpečne pripnutý k sebe, tak sa radšej neodhákuj, lebo ti kite odletí na druhý breh (ak tam nejaký druhý breh je).

Tento istý typ kajtu môžeš použiť aj v zime, len si akurát zmeníš dosku za snowboard. Pre snow-kiting sa však vyrábajú aj špeciálne šarkany. Na snehu môžeš jazdiť rovnako ako na vode, lenže pády končia v snehu a nie vo vode. Na snehu tiež nemáš vlny, ale môžeš si urobiť skoky na rovine, môžeš si osadiť rail, alebo bedňu, čo sa na druhej strane dá aj na vode. Nepotrebuješ ale vlek, pretože ak vietor fúka hore kopcom, tak ťa jednoducho šarkan potiahne. Keďže vietor a prúdy vzduchu kopírujú zemský povrch, tak pri jazdení v horách máš v podstate neobmedzený hang time – proste lietaš tak dlho ako ty chceš. Kľudne aj 10 minút bez dotyku so svahom, ale mal by si mať už na tom niečo odjazdené, skôr ako si skúsiš zalietať.

SPOTY:

Jazdiť sa dá všade, kde v podstate nie sú stromy, alebo iné prekážky, ktoré ti narúšajú vietor. Myslím, že som jazdil už aj na miestach, kde to predo mnou nikto neskúsil, ale radšej vždy okukávam podmienky na jazdenie od ostatných jazdcov. Keď chodíš niekam jazdiť v lete, je možné, že keď to cez zimu zamrzne, alebo v okolí napadá sneh, tak sa tam môžeš vrátiť aj o pol roka v zime. Na Slovensku sa chodí jazdiť napríklad na priehradu Gabčíkovo, na Dunaj zo strany Kalinkova alebo do Hamuliakova. Je to aj známy windsurfový spot, ale hlavne je tam veľa miesta pre kiterov. Snow-kiting sa dá skúsiť v podstate všade. Najlepšie je niekde za mestom na náveternej strane, pretože za mestom na záveternej, býva často vietor už rozbitý. Videl som ešte chalanov jazdiť v Piešťanoch, ale nemusíš niekoho vidieť na to, aby si to skúsil. Za Liptovským Mikulášom smerom na Chopok, som videl tiež niekoho štartovať kite, len tak na poli. Stredisko Vrátna je rajom pre snow-kiterov. A osobne to chcem skúsiť na Chopku. Skoro vždy tam fúka.

Keď začneš jazdiť, začneš si všímať spoty okolo seba. Je to už potom taká trochu choroba, alebo závislosť, ale to určite poznáš z ostatných boardridingov. Tak napíš Ježiškovi pred Vianocami list a možno sa hecne a nájdeš si pod stromčekom prekvapko. Čús!!