Výlet za prašanom - Spoilt for Choice

Výraz „spoilt for choice“ pasuje celkom presne na freerideové terény v Söldene keď napadne nový sneh. Kombinácia veľkej rozlohy strediska, skutočne dlhých zjazdov a dobrého prístupu ku rozličným žľabom je vskutku unikátna. Ak sa ešte zbehne partička vyrovnaných a nepremotivovaných jazdcov, ktorí sa vzájomne rešpektujú a majú si čo povedať, ako v našom prípade, je z toho jeden mimoriadny deň.

Táto zima je nezvyčajná nielen na Slovensku ale aj v Tirolských Alpách. Južné prúdenie, ktoré prináša sneh pre Južné Tirolsko a hlavný alpský hrebeň , tohto roku prišlo netradične už v decembri a januári namiesto marca a apríla. Tradičné „Schneeloch“ ako Fieberbrunn a Kitzbühel, ktorým zvyčajne v tomto čase prichádza bohatá snehová nádielka z Bavorskej strany musia ešte čakať. Výdatné sneženie 29.12 položilo celkom slušný základ v okolí hlavného Alpského hrebeňa – Stubaier Gletscher, Sölden, Obergurgl, Pitztal a Kaunertal boli, sú a asi ešte chvíľu aj zostali miestami s top snehovou nádielkou. Takže keď sa v utorok 13.1.2014 alpské lúky za našimi oblokmi zabeleli bolo rozhodnuté – ideme do Söldenu konečne si zajazdiť obľúbené žľaby Gaislachkoglu.

Napriek tomu, že freeriderov je toho roku v Tirolsku toľko ako ešte nikdy predtým, na prvú gondolu nás prišlo so širokými lyžami dokopy len päť kusov. Kúsok po pol deviatej sme si vychutnávali výhľad na slnkom zaliate alpské vrcholy ,ktoré siahali až po Dolomity. Ako prvé sme postrehli, že počas sneženia nezúrila víchrica a jednalo sa o skutočne fajný prašan. Vcelku dobrovoľne sme sa podujali nakresliť prvú stopu do Wasserkaru, asi najčastejšie jazdenom face na Gaislachkogli. Rozľahlý ľadovcový kotol s prevýšením jeho strmej časti približne 600 výškových metrov a nedotknutý svah dávali tušiť čo nás čaká.

Celkom objektívne - podľa okolitých meteo staníc LWD Tirol - bolo nového snehu za 24 hodín približne 35 cm. Dostatok na to aby sme v okolí Stabelebahn našli pekne zasnežený nedotknutý svah s množstvom skaliek premenených na powder pillows európskeho typu. Vo všeobecnosti si však ešte treba dávať pozor - sú tam stále skaly , ktoré sú miestami len ťažko viditeľné.

Skutočný big mountain sa začal až keď dorazila naša snowboardová družba – Marek, Feďo a Surík, ktorí dodali tejto session epický rozmer a postupne sme pojazdili prvé lajny vo väčšine zmysluplných žľabov (v zmysle snehových podmienok) z Gaislachkoglu s prevýšením okolo 1000 výškových metrov do Rettenbachtalu. Zatiaľ čo v horných pasážach boli snehové podmienky vynikajúce, v doline pod žľabmi opotrebovanie materiálu rapídne stúpalo. Predovšetkým si treba dávať pozor – nikde v severnom Tirolsku nie je dostatočný snehový základ na rýchle otvorené zjazdy dole žľabmi!

Napriek pokročilému času sme sa poobede rozhodli kúsok vyšľapať a pustiť sa smerom na juh, ktorý vyzeral lepšie nasnežený. Mrazivé teploty nedovolili slnku ničiť kvalitu prašanu, a tak sme si dali parádnu jazdičku s prevýšením 1200 výškových metrov - cez žľab, strmé pláne aj riedky lesík. Za odmenu sme si dopriali pivečko a obed na terase s výhľadom na malebný Venter Tal, v spoločnosti super partie s ktorou nás spájalo to podstatné – parádny powder day so skutočnými big mountain jazdičkami. Tak zvaná Slovensko Česká snowboard lyže spolupráca.

Autor článoku: Tomáš Holienčík a osádka Terezka Bezrouková, Marek Gazda, Fedor Martiš, Dan Koudelka, Suřík.