Splitboard výlet na Hoher Riffler 3231 m.n.m.

Po dlhšom čase, už strávenom v Tirolsku sa mi ozval Feďo, že by chcel za mnou prísť, vzhľadom na to že na Slovensku sú snehové podmienky slabé a v Tirolsku je to síce tiež pod priemer, ale dá sa dobre zajazdiť. Vzhľadom na to že nám zrušili FWQ preteky vo Francúzskom La Clusaz pre veľké lavínové nebezpečenstvo, tak som ho nasmeroval do údolia Zillertal, kde som sa akurát nachádzal, že si spolu pojazdíme.

Feďo dorazil vlakom do Mayerhofenu, kde som ho vyzdvihol. Nasledujúci deň snežilo, tak sme pojazdili až poobede iba pár slušných jazdičiek v stredisku Hintertux pri difúznom svetle a bojujúcom slnku. Na nasledujúci deň som Feďovi pripravil, kvalitný zážitok (jeho druhý deň na doske v sezóne). Naplánoval som splitboardovú túru na Hoher Riffler. Stredne náročná túra v Tuxer alpen z medzi stanice na Hintertuxe. Z výšky 2605 m.n.m. do 3231 m.n.m., čiže prevýšenie 831 výškových metrov a dĺžka cca. 4,5 km. Vyviezli sme sa na vrcholnú stanicu Ľadovca Hintertux a spustili sme sa žlabom s pár krásnymi oblúkmi do údolia Schwarze platte, kde sme prehodili mod zo snowboard na lyže a osadili pásy, na šľapanie. Splitboard je najúžasnejší vynález :).

Začali sme stúpať až k ľadovcu Schwarzenbrunner-Kees, cez ktorý nás čakal veľký traverz v strmom lavinóznom teréne pod sedlo Hoher Riffler. Samozrejme sme mali  naštudovanú lokálnu lavínovú situáciu a mali sme všetku lavínovú výbavu (pipak, lopata, sonda) aj airbag ruksaky. Dodržovali sme odstupy podľa pravidiel pri prejazde ľadovcom, pre prípad že by niekto spadol do ľadovca. Po prejazde cez ľadovec sme sa dostali pod sedlo Hoher Riffler, kde sme museli dať splitboardy na chrbát a začať stúpať kolmo hore, keďže stena bola dosť exponovaná a vrchná časť vyfúkaná a tvrdá. Obuli sme si aj mačky, ktoré nám uľahčili výstup v strmom a náročnom teréne. (Ráno sme váhali či si ich zobrať, oplatilo sa).

Na vrchu sedla začal prefukovať pomerne dosť silný vietor a bolo dosť fyzicky náročné došliapať posledných 100 výškových metrov na vrchol. Pripadalo mi to ako v horolezeckom filme Touching the void, ktorý sme večer pozerali. Vo výške nad 3000m po namáhavej túre bol každý krok náročný. Ale nakoniec sme dorazili na vrchol, k veľkému kovovému krížu. Užili sme si pár pekných výhľadov na Tuxer alpen a zjedli par žemličiek a čokoládu. Bafli sme po jednej cige, zložili splitboardy spať na mod snowboard a pripravovali sme sa na jazdu dole. Keďže už bolo niečo po druhej, bol správny čas už vyraziť. Náš plán bol zjazdiť pod ľadovec Schwarzenbrunner-Kees strmšou a skalnatej šou dolinou, až do dedinky Madseit asi 1,5 km pred parkoviskom Hintertux glacier v smere k stredisku z údolia Zillertal (jazda z 3231 m.n.m. do 1470 m.n.m., čiže 1761 výškových metrou).

Táto varianta bola jedna z najnáročnejších, ale tým pádom najlepšia, vzhľadom na snehové podmienky (veľa skrytých kamenných mín pod snehom), jemnú difuzku, keďže zjazd bol na severnú stranu, kde sa nedostalo moc slnka cez menšie oblaky. Dvojica lokálnych skialpinistou nám povedalo že táto varianta zjazdu v daných snehových podmienkach nie je pre nich, keďže majú doma ženy a deti. Táto info nás trošku rozladila, ale naše plány ostali nezmenené. Z vrcholu do sedla bol zjazd striedavo prašan s tvrdými platňami od vetra. Zo sedla bol vjazd tak isto tvrdý od vetra ale asi po 80 metroch sa zmenil na 3. dňový nerozjazdený prašan jemne zatlačený vetrom.

Chvíľu sme čakali na lepšie svetlo a následne sme si to jeden po druhom pustili dole. Jazda bola dlhá, ale krásna odmena za výšlap. Zišli sme prvé dve pasáže a následne nás čakala tretia pasáž cez strmšiu stenu, s pásmom kosodrevín a pár stromov. Sneh bol fajn aj keď miestami par kameňov pod snehom.  Užili sme si tento back country part s pár dropmi cez kosku a zišli až dole k potoku. Tam nás čakalo pár prebrodení a na mode lyže, bez pásov sme sa brodili lesom. Následne sme došli na zvážnicu, ktorú sme museli zlyžovať pre mokrý sneh, lebo na snowboarde sa to nekĺzalo. Je to sranda ako na bežkách :). Skoro až za tmy sme sa dostali do dedinky Madseit, kde sme čakali spotení a unavení na skibus späť na Tux parkovisko. Ale dali sme aspoň radler. Luxusný zážitok, pekný deň dobrý sneh a to všetko aj dlhšie po snežení to je splitboarding. Každý, kto ma rád hory, prírodu, prašan, snowboarding  a zážitky, by si mal túto super vec zaobstarať.