Indonézia trip by Michal Weiner

Prvý krát som sa stretol so surfingom v roku 2007 na kanárskom ostrove Tenerife. Bol to veľmi humorný zážitok, pretože náš inštruktor bol teplý a vôbec sa nevenoval mojej priateľke Paťke. V ten deň bol obrovský swell cca 9-10 ft. No a ona sa samozrejme vystrašila a bolo dosurfované. Ja som sa pár krát odviezol rovno dole vlnou a bol som druhý Slater.

Môj druhý kontakt bol až v roku 2010 v máji, kedy sme sa presťahovali na Bondi beach v Sydney. Austrálske pláže sú stvorené pre surfing, no a ja som mal komplet náradie tretí deň po príchode. Dá sa povedať, že surfing bol jeden z dôvodov ísť do Austrálie. Ak odhliadnem od Zélandu a heli tripu na južnom ostrove.

Surfing je asi najťažší šport, aký som robil. Samozrejme, že som sa odviezol asi po dvoch hodinách dole vlnou, ale to nie je surfing. Trvalo mi približne tri mesiace, kým som začal ľahko prechádzať aj cez veľké vlny a kedy som začal vlnu využívať. Každá vlna je iná a treba reagovať veľmi rýchlo, aby sa na nej človek zabavil. Po roku na austrálskych plážach, od Adelaide celé južné pobrežie až po Byron bay na východnom pobreží sme s Patríciou strávili v karavane super čas. Ona sa dala na body board a bavila sa spolu so mnou. Jediným nedostatkom piesočnatých pláží je, že po každej veľkej búrke a veľkých vlnách sa úplne zmení ich charakter. Vlny presunú piesok a tým sa pomenia prúdy a aj break. No a ako mi toto všetko kamarát Vlado vysvetľoval, ja som sa opýtal kde sa break nemení? On odvetil na koraloch. No asi do troch dní som mal kúpené letenky a Vlado s priateľkou asi do mesiaca tiež.

Smer Bali, pretože tam je letisko a výhodou bolo, že Vlado tam bol už tretí krát, tak sme vedeli kam a ako. Indonézia je famózna v každom ohľade. Jedlo, ľudia, doprava... Ráno po prílete sme utekali s doskami do vody, no a ja som zažil jedno z najväčších sklamaní v živote. Neboli vlny! Tak sme to otočili na Bintang, to je indonézsky Heineken , v ten deň už bez surfu. Ráno po raňajkách sme sadli na skútre a začal surfing. Uluwatu je dedinka zasadená do útesu a jediný prístup do vody je úzkou štrbinou v skalách, do ktorej sústavne udierajú vlny. V deň keď sme tam pádlovali bol swell asi 10 ft. Bol to boj, no asi po pol hodine sme vypádlovali a viezli sa v prúde, ktorý obteká skaly. Koral fungoval dokonale, vlny perfektné. Najväčšie vlny v mojom živote. Strach sa miešal s potešením, asi po hodine som chytil prvú vlnu. Chvíľu som sa odviezol, no chybou bolo, že krátko. Následne ma zavalili tri po sebe idúce asi 4,5 metra vysoké vlny a hneď som pochopil čo sú trestné kolečká na Uluwatu. Potom sme ešte každý dali po vlne, ale už s vychutnávkou a začal sa indo trip. 

Uluwatu, Padang Padang, Serengan, Keramas, to všetko sú také malé surfové nebíčka. Technicky najdokonalejšie vlny. Veď stačilo iba chvíľu sledovať ako break funguje a vždy vtom istom mieste ma každá vlna sama zdvihla a odviezla až na pláž. Bali je super čo sa týka všetkého ale po prejazde trajektom z Padang bay na ostrov Lombok sme ostali v nemom úžase. Pozerali na nás ako na kozmonautov. Po celodňovom offroade cez džungľu sa nám otvorila panenská pláž so snehobielym pieskom a nikým vo vode, ale ani na piesku. Úplne to najviac čo si môže priať každý kto surfuje. Naj vlny, nikde nikto kto by ich kradol, tak sme si kradli s Vladom navzájom.

Druhý deň na Lomboku sme zamierili do Kuty Lombok, niečo ako hlavného mesta, kde je sústredený všetok turizmus. Čo znamená, že stretnete za deň aj troch turistov, väčšinou surferov. Tam sme narazili na týpka menom Gabu, ktorý prišiel stým že tiež surfuje a má aj loďku a ubytko. Tak sme ho naháňali až do malej slamenej chatrče rovno na pláži v dedinka Gurupuk. Každé ráno, pri východe slnka nás vyzdvihol a zaviezol tam, kde boli vlny. Miesta Inside, outside a mnohé iné. Úplne dokonalé vlny o šiestej hodine ráno som vyskočil z úzkej indo loďky rovno na vlnu. Surfové ovácie. Iba jedna jediná vec chýba Lomboku a to že nemajú alkohol. Nie som alkáč, ale je to jediná spoľahlivá prevencie proti žalúdočným problémom spôsobeným nehygienou domorodcov. 95% ostrovanov sú moslimovia a tí nesmú piť alkohol.

No ja som jeden buttleshop objavil a kúpil som fľašu Araku. Strašný hnus, ale nikto z nás nemal jediný problém. Po týždni strávenom v Gurupuku sme zamierili na druhú najvyššiu horu Indonézie Rinjani. Je to sopka 3726 metrov vysoká a stále činná. Z džungle vyrastá obrovský vulkán s kráterom v strede, kde je jazero a v ňom ešte jedna malá sopka a tá je živá. Trojdňový treck s nosičmi v období dažďov. Zážitok ako sa patrí. Z vrcholu sme videli ostrovy Sumbava, Bali... Je fascinujúce aké očividné je ako tie ostrovy vznikali. Sú to všetko sopky, čiže sú ako indiánske stany vyrastené rovno z oceánu. Indonézia sa skladá zo 17000 ostrovov a každý z nich je sopka. No a to mi napovedá, že koľko ešte takých surfových spotov existuje? Na Lomboku sme mali šťastie, lebo je to asi posledný rok kedy je tam taký pokoj. Na konci roka 2012 majú dostavať letisko a tým sa to miesto zmení tak ako na Bali, kde ťa miesto pozdravu deti oslovujú „money“. No je tam ešte veľa ostrovov tak nabudúce sa uberieme iným smerom.