Mystic očami slovenskej partičky

Najlepšie to je zažiť z prvej ruky. Kto z vás ale ešte na Mysticu nebol a nepozná miestnu atmosféru vražedného skateboardingu presiaknutú alkoholovým oparom, po prečítaní zápiskov od Igora Želtvaya získa na ňu chuť.

Pôvodne som na tohtoročný Mystic vôbec neplánoval ísť. Za sebou ich zopár mám, takže by som možno o nič neprišiel. Môj skeptický pohľad na vec vytváral fakt že to nebude nič moc, keďže sa to kryje s Berounom, a navyše hlásia prehánky. Nakoniec som to prekonal a po presviedčaní viacerých fellákov a vidiny koncertu Suicidal Tendencies som sa vo štvrtok hecol, bookol ticket za 28 očí, zbalil a začal riešiť presun do Prahy.

Takto vyzeral Mitch, keď si v polke kalby uvedomil, že už je vlastne ráno.

Ani to nebolelo a bol som na mieste činu. Stretnutie Slovákov v Řepách som nestihol takže moje kroky viedli hneď na Štváňu. Tam už mohla začať naša trojdňová rumová seansa nabitá skateboardingom bez akýchkoľvek pudov sebazáchovy. Vo štvrtok sme ešte stihli pár pív a nočný pojazd na Štvanici. V piatok už bol na programe závod. Na vstupe žiadne fronty, s pašovaním vlastných fliaš žiaden problém. Atmosféra tohto ročníku pre mňa bola niečím výnimočná. Na to, že sa tento festival odohráva v centre Prahy som nezaznamenal žiadne podozrivé osoby či smažky ktoré mi pominulé ročníky chvíľami vadili. Pocit bezpečia dodávali v pohode securiťáci aj vysmiati strážcovia zákona. V areáli bolo dostatok sprievodných aktivít aj pekných dievčat. Moja skromná foto-výbava obsahovala 600D telo, pevnú 1.8mičku 50ku a fish, ktorý som nakoniec ani nepoužil.

Braňo Moravčík to dotiahol až do semifinále. Dustin Dollin je podľa výrazu tváre tiež v semifinále. Svojho života.

Čo sa týka streetu bol skatepark oproti minuloročnému bez akýchkoľvek zmien. Niekto to môže brať ako negatívum, keďže divácky atraktívnejší býval park pár rokov dozadu. Predsa len sa pominulé ročníky viac lietalo a všetko bolo nakopnutejšie. Momentálny stav však prihliada na rôzne kategórie, je technickejší a humánnejší aj pre ľudí z mäsa a kostí. Milým prekvapením bol postup Mrviho a Moravčíka do semi. Chlapci predviedli super výkon, no konkurencia bola silná, takže na finále to nestačilo (aspoň jednému z nich som to v duchu veľmi prial). 

Mrváň nám robí radosť fs bluntom. V popredí Smrťákov klon Chris Gregson.

V piatok to zaváňalo silnou kalbou tak som sa rozhodol nechať foťák v aute (dobre som spravil). Kvalifikácia nikoho z nás veľmi netrápila. Piatok bol predovšetkým o zábave a koncertoch. Dobrý štart predviedli Pipes and Pints. Gitary, gajdy a vyhecovaný Američan na pódiu ... čo viac si priať ? Čapovanie prebiehalo väčšinou bez komplikácií a zdržania a za 35 kače si mohol bez prestávky vychutnávať svoje tekuté šťastie. Výhodou boli aj vratné poháre, ktorých sa po zemi povaľovalo celkom dosť. LowCost - oví jedinci si tak rýchlo prišli na svoje. Prekvapili ma aj pomerne udržiavané ToiToi-ky, v ktorých som sa dokonca raz dobre vys..l. Večer sa blížil a s ním aj dlho očakávaný koncert eSTí. Pod pódiom vrel kotol a šou, ktorú predviedli zanechala na každom zúčastnenom dobrý pocit a veľa modrín. Nechýbalo ani ich štandardné vyfuckovanie securiťákov a časť davu sa tak premiestnila priamo na pódium. Páni z LA predviedli viac, ako sa od nich očakávalo, vrátane dobrej muziky a nekonečných gitarových sól.  

Foťák ostal v aute, takže fotka Suicidal Tendencies neexistuje. Namiesto toho prijmite rapové legendy a dve pekné baby.

Čo sa týka jazdenia v skateparku ma to tento rok až tak nebralo. Potom sa v parku objavili hviezdy ako Barros, Gregson, Gonzales, Dollin, Sejiri, Leon tak to trošku zahrialo na srdci. Ako každý rok však bol park plný zabijákov, ktorých mená si nepamätám. Chvíľami však účasť pripomínala MČR, čo mi trošku liezlo na nervy. Ženskému finále jasne kraľovala sympatická Leticia Bufoni.

Zaujímavšie pre mňa, bolo čumieť na bazén. Čakal som, že minuloročná bočná tribúna sa stane samozrejmosťou. Tento rok to organizátori podcenili, čo bolo vidieť na smutných tvárach ľudí, ktorí sa na finále bowlu nedostali. Keďže o tomto probléme viem, musel som si vysedieť dvojhodinové čakanie na slnku s jedným teplým pivom a plným mechúrom. Stálo to však zato ! Chlapcom pojem gravitácia zrejme nič nehovorí a mám pocit, že každým rokom lietajú rýchlejšie a vyššie. Ak to tak pôjde ďalej, strecha Štvanického bowlu sa bude musieť budúci rok dvíhať. Tomuto zážitku sa sotva niečo vyrovná. Ťažko o tom písať, treba to zažiť. Pre Slováka nepochopiteľné. V pamäti mi najviac ostali Pedro Barros, Dannie Carlsen, Alex Sorgente, Danny Leon a Chris Gregson. Pri pomyslení nato, že najstarší účastník finále bazénu má 23 rokov si neviem vôbec predstaviť budúcnosť bowlu. O trikoch ktoré tam za tú hodinu padli by sa dal napísať román, takže len v skratke spomeniem Barrosov mc-twist, Gregsonov fs flip všade a do všetkého, šmýkačky, airy a graby na všetky možné aj nemožné spôsoby.  

Zo Slovenska zatiaľ bowl nejazdí na Mysticu nikto. Či to nebude tým, že tu máme až dva indoor drevené bazény.

Finále streetu si väčšina Slovákov vychutnávala pitím piva pri veľkoplošnej obrazovke. Tribúny boli na spadnutie a po zážitkoch z bowlu už na street nikto nemal náladu. Street ma až tak neprekvapil, aj keď o vysokej úrovni jazdenia niet pochýb. Navyše po predchádzajúcich dvoch dňoch si už presne vedel čo kde kto dá. Náš majster tlaku Rišo Tury sa tento rok závodu nezúčastnil, samozrejme na kalbe chýbať nemohol. Rovnako si afterparty užili partie zo Spišskej, Košíc, Margecian, Partizánskeho, Bratislavy aj Zvolena. Aj keď sme vo finále nemali zástupcu zo SR na áfterke sme jednoznačne obhájili titul najväčšieho tlaku, s jasným náskokom pred zvyškom sveta. Po vytriezvení hodnotím tento ročník na výbornú čo sa týka organizácie, hudobného programu, bowlu a hlavne početnej účasti Slovákov. O rok nás bude dúfam ešte viac !  

Okrem Riša bol zásadne triezvy aj Peťo Mercell, ktorý prišiel hádam v saku, alebo čo to je. Raz darmo, je to pán.

Každopádne, zdraví vás parta abstinentov, v čele s Igorom Hanečákom, ktorý si to očividne užíval. Príďte všetci na budúci rok, je tu naozaj dobre!